Mäta vňať 50 g

MÄTA PIEPORNÁ patrí medzi najpoužívanejšie liečivé rastliny a pestuje sa takmer na celom svete. Proti ostatným druhom mäty jej najvyšším kladom je obsah mentolu, ktorý príjemne chladí a znecitlivuje. Jej hlavné uplatnenie je pri všetkých druhoch žalúdočných problémov. Zlepšuje chuť do jedla, zastavuje zvracanie a hnačky, uvoľňuje žalúdočné kŕče aj bolesti pečene a žlčníka. Zmierňuje nadúvanie, podporuje vylučovanie žlče a žlčových kamienkov. Celkovo upokojuje a posilňuje organizmus a celú nervovú sústavu. Známe sú dobré účinky na pohlavnú impotenciu u mužov a frigiditu žien. Využitie našla mäta tiež pri prechladnutí a zápaloch sliznice ústnej dutiny.

Pri vonkajšom použití zmierňuje svrbenie, podráždenie pokožky a mierni bolesť. Preto sa osvedčila na výplachy pri bolestiach zubov a ďasien, pričom spríjemňuje a čistí dych. Veľmi dobre sa uplatňuje ako prísada do bylinkových kúpeľov na zmiernenie bolesti svalov. Pri inhalovaní nálevu lieči nádchu a zápaly hrtanu a priedušiek. Mäta je dobromyseľná bylinka, ktorú ako súčasť bylinných zmesí môžeme užívať dlhodobo, ak ju však pijeme samotnú, je potrebné kôru každých desať dní na týždeň prerušiť.

Pomenovanie mäty (Mentha piperita) má pôvod v gréckej mytológii. Minta bola nymfa, do ktorej sa zamiloval boh podsvetia Hádes. Keď sa o tom dozvedela jeho manželka, premenila Mintu na voňavú bylinu. Mätu si obľúbili Arabi, nachádzame ju v mozaikových výzdobách ich palácov. Kytičku čerstvej mäty nosili za pásom ako symbol priateľstva a lásky, ale aj ako prostriedok proti hmyzu. Židia ju kládli na zem v synagógach, pretože ju považovali za posvätnú bylinu.

Použitá literatúra: Dionýz Dugas - Zdravý život s babiččinými bylinkami, Knižní expres, 2004

Dr. Johannes Gottfried Mayer, Dr. med. Bernhard Uehleke, Kilian Saum - Tajomstvá kláštornej medicíny, Ikar 2004